(Na nebi. Hospodin, okrúžený slávokrážom, na tróne. Sbor anjelov na kolenách. Štyria archanjeli stoja u trónu. Veľká jasnota.)

CHÓR ANJELOV
Sláva buď na výsostiach nášmu Bohu!
Zem zvelebuj a šíre nebo chváľ
Ho, ktorý slovom ,Staň sa!‘ v majstra slohu
z ničoho všetko k bytu vyvolal,
a od jehožto tobôž pozoru
odvisí i skon času, priestoru.
On silou je, On vedením i celkom
je rozkoše; náš údel v svete veľkom
len toňou je, čo v letku tvorčích chvíľ
nám prihodil: i za to prezázračné
milosti veno, tak že zúčastnil
nás v jase svojom, vzývajme Ho vďačne.
Už večná vele-vida vtelená je,
u konca, ajhľa, stvorenie, a Pán
od všetkých tvorov, ktorým dychu praje,
v hold u podnože slušnú čaká daň.

HOSPODIN
Je zavŕšené, áno, dielo diel;
stroj ide, odpočíva stvoriteľ.
Prez milliony rokov bude sa
stroj toten točiť kolo svojej osi,
než jeden zúbok jeho kolesa
obnoviť prijde, bo sa otrel čosi.
Nuž, svetov mojich strážni geniovia
vy, hor’ sa, hore! vzruchy mocnými
púť nekonečnú konať počnite.
Nech v pohľade tom pokochám sa znova,
raz ešte: ako pod nohami mi
zábelom v svoju koľaj zhučíte.
(Strážni duchovia hviezd, kotúľajúc napred seba rozličnej velikosti, farby, hneď jednotlivé hneď dvojité hviezdo-balvany, vlasatice a hmlisté hviezdy, preženú v tom popred trón. Tichá hudba sfär.)

CHÓR ANJELOV
Aká pyšná ohňo-guľa
vzblka, samochlubným knôtom,
a skromnému súhvezdiu, hľa,
slúži len, bárs nevie o tom.
Žmurká hviezdka tá, že chorou,
mnel bys’, lampkou je i koná,
a preds’ millionom tvorov
nesmiernym je svetom ona.
Dve to gule v borbe, chcúc sa
vedno sosuť, rozísť stranou:
a ten boj je úzda, súca
viesť ich dráhou vykázanou.
S hrmotom sa tá vdol valí,
strach až zrieť: a v jej podolku
bytostí hmyr neskonalý,
žijúc šťastne, v smiernom spolku. -
Ká stydlivka hen - raz zrovna
hviezdou lásky bude, vieme;
chráň ju ruka opatrovná,
k poteche pre zemské plemä. -
Tam kolísky svetov v sivých
hmlách, tu rakvy stlievajúcich:
upomienkou pre márnivých,
v pozdvih mysľou klesajúcich.
Mätežná sa približuje
kométa, toť, hroznej tvári;
no len ohlas Pánov čuje,
v riadnu umkne z krivej čiary.
Poď ty, milý mladý geníj,
čo obliekaš svet svoj zmenne
v smútku šat i v plášť červený,
v biely rubáš, do zelene,
nebo žehnávaj ti stále!
len vpred mužne na krok, na pol -;
v tvojich medzach, bárs sú malé,
veľ-idey stanú v zápol.
I ač smev, plač - krása, špata,
jak jar, zima, pojdú v kruhu
ním: svit, tieň vždy budú bratia:
Boží hnev vše zbronie v dúhu.
(Strážni duchovia hviezd odtiahli.)

GABRIEL ARCHANJEL
Ktorá si prázdno vymerala
bez konca, utváriac veň hmotu,
čo v rozkaz rozpäla tvoj diaľ a
priviedla veľkosť ku životu:
hosanna tebe, Vido! (Pokorí sa.)

MICHAL ARCHANJEL
Ktorá s tým, čomu chybí večnosť,
jednotíš večne nepremenné,
čas formujúc i nekonečnosť,
tak jedincov jak pokolenie:
hosanna tebe, Silo! (Pokorí sa.)

RAFAEL ARCHANJEL
Ktorá si blaha valným vznikom,
z tiel povedomie vyludzuješ,
a celý svet ten účastníkom
v múdrosti tvojej zasväcuješ:
hosanna, Dobroto, ti! (Pokorí sa.)
(Prestávka.)

HOSPODIN
A, Lucifer, ty mlčíš, postávaš
v domýšľavosti? Ku pochvale mojej
či nenachodíš slova, alebo
sa nepáči ti sňáď, čo stvoril som?

LUCIFER
A čo by sa mi malo páčiť na ňom?
Že niekoľko hmôt, každá inými
zaopatrená vlastnosťami, - ktoré
prv, než sa samy zmôhly k prejavu,
dosť možno, ani nešípil si v nich,
alebo, jestli áno, preinačiť
ich nemáš sily, - hmôt tých niekoľko
že, v niekolko gúľ voslep sgniavené,
včuľ priťahujú sa, sa honia i
strkajú jedna druhú; v niekoľkých
to červoch prichádzajú k povedomiu:
až do plnosti všetko dospelo,
až všetko vychladlo a zostane
len obojetná troska po všetkom - -
To človek, postriehov tak, učiní
ver’ tiež raz v svojej lučbo-kuchyni.
Nu, do vlastnej ty veľkej kuchyne si
postavil svojho človiečka, i mu
prezieraš, ako humpliari tam on,
jak kľochní a si namýšľa byť Bohom.
No ak tak zmrhá raz i pokazí
varivo, tu už hnevom spozdeným
vieš rozpáliť sa: kdežto čože môžeš
od ochotníka čakať iného? -
A potom nač to celé stvorenie?
Na svoju slávu spísals’ poemu,
ju zapravil si do planého stroja
a nezunuješ ani po konec
či nekonec, tá istá nóta preds’
že vyhúda ti vždy. Či dôstojná je
takého kmeťa hračka táto, ňouž
len detinské ak srdce môž’ sa zhriať?
Kde iskierka, juž v blata vmiesili
kus, opičí sa po pánovi svojom,
nie jeho obraz však, lež potvory;
svoboda, súdba srážajú sa bojom,
a chybí um, čo súzvuk utvorí.

HOSPODIN
Len hold mne patrí, a nie posudok.

LUCIFER
To môžem len dať, čo mi podstatou.
(Poukazujúc na anjelov.)
Veď dosť ťa chváli táto podlá rota.
Aj svedčné, by, toť, plemä chválilo ťa:
tys’ splodil ich, jak svetlo plodí tieň;
no od večnosti žijem ja, vždy ten.

HOSPODIN
Hach, bezočivec ty! či nezrodila
ťa hmota? Kde bol prvej obor tvoj,
kde tvoja sila predtým väzela?

LUCIFER
To i ja môžem pýtať sa ťa sám.

HOSPODIN
Ja od nečasov plány osnúvam,
i čo dnes súcnom, vo mne žil ten samý.

LUCIFER
A necítil si medzi pomyslami
zäť medzeru, čo bola prekážkou
vše-jestvoty, i podráždený ňou
si musel tvoriť, prikryť na zámer?
Tej hate meno bolo Lucifer,
čo záporu je duchom írečitým.
Nuž zvíťazil si nado mnou, to cítim;
bo v tom je moja súdba neprebraná,
bych v svojich pôtkach padal bez prestania,
však novou silou zrepetil si zas.
Tys’ splodil hmotu, a mne v tenže čas
sa priestor uliezol, kde moja tvrď:
tak u života tesne býva smrť,
ružolíc blaho u nevole bľadej,
u svetla tôňa, u pochyby nádej.
Tam stojím, vidíš, kde ty, všade, vždy,
i kto ťa tak znám, koriť sa ti ešte?

HOSPODIN
Hach, duchu odbojný! preč odtiaľ, preč!
Bych zničil ťa, no shovievavý som;
zo sväzku duchov vylúčený čeper
sa v truse povrheľcom, cudzincom.
V samoty clivej bôľnom pocite
tá myšlienka ťa sužuj: bez učinu
že striasaš putom prachu večite,
tvoj boj je márny proti Hospodinu.

LUCIFER
Hoj, nie tak; takto ľahko neodpravíš
ma od seba, sťa lichý nástroj hen,
čo stal sa zbytočným. My tvorili
sme spoločne: i žiadam podiel svoj.

HOSPODIN (uštipačne).
Nech bude, ako žiadaš. Pozri na zem:
tam medzi stromy Edenu tie dva
tak štihlé vzrastom, prostred záhrady,
tie zakľajem; i nech sú potom tvoje.

LUCIFER
Skúpy ma meriaš rukama: hja, veľký
si pán - A mne i zeme piaď je dosť,
kde zaprenie sa vzopre na nohy:
vyvráti z gruntu tvoj svet ubohý. (Odchádza.)

CHÓR ANJELOV
Zpred Božej tvári, prekľatec, preč, iď dial -
Hosanna Pánovi, čo zákon vydal.